Pandémia korona vírusu, ktorá má svoj pôvod v Číne zastihla v roku 2020  prvý štát v Európe Taliansko a to v obrovskom rozsahu, aký sa zapíše do svetových dejín.     21. februára 2020  bola v tejto krajine potvrdená nákaza nového vírusu u muža z mestečka Codogno v severotalianskom regióne Lombardsko, no v štáte musela kolovať už dávno predtým.  V tom čase som sa nachádzala v Miláne na Milan Fashion Weeku, každoročne prebiehajúcom módnom týždni, na jeho zimnom ročníku.  Už 14. februára 2020 sa konali mnohé zaujímavé módne prezentácie a coctail parties a mekka módy Miláno žila.  Mesto bolo plné turistov ako obvykle,  no v tomto období predovšetkým nadšencov a prívržencov módy z celého sveta. Hrozivá epidémia, ktorá v tomto čase zasiahla Európu a celý svet,  iba visela niekde v pozadí v hypotetickej rovine.   Hovorilo sa niečo o istej forme chrípky  a uzatváraní niektorých oblastí mimo Milána, avšak život bežal ďalej. O víruse sa dlho nič nevedelo, svedčí o tom aj fakt, že sa preslávený týždeň módy konal ako každý rok a to všetky štyri svetové módne týždne začínajúce New Yorkom, pokračujúc Londýn fashion Weekom, Milan Fashion Weekom a končiac Paris Fashion Weekom.  Pozvaný bol opäť celý módny svet.  Zišli sa tu ľudia z tejto branže, významné osobnosti, svetové herečky, šéfredaktori módnych magazínov, žurnalisti, módni experti, fotografi, slávne modelky a ľudia zainteresovaní v oblasti módy.  Tento týždeň módy predchádzal Paris Fashion Weeku, na ktorý potom väčšina osobností z módneho  biznisu v tomto nebezpečnom,  už pandemickom čase,  odletela. Počas Milan Fashion Weeku, Móda Ženy,  02/2020 sa ľudia v Miláne  nijak zvlášť nechránili.  Zaznamenala som iba pár prípadov osôb pohybujúcich sa s rúškami,  aj to z časti ázijskej populácie, ktorá už v tom čase musela vedieť, čo sa deje a bude diať. (čítaj predošlé články – Gucci, Milan Fashion Week, street style situácia a sleduj videá na facebooku a instagrame). 

 

Situáciu a život v Miláne vo februári 2020 v čase Milan Fashion Weeku,  pohyb ľudí a naše trasovanie z prehliadky na prehliadku, ktoré sa konali rozptýlené po celom meste,  si môžete pozrieť v mojich videách, v módnych reportoch, ktoré prinášam každoročne deň po dni na Facebook stránke: Mya Mirell Fashionista a na Instagrame: mya_mirell.

Taliansko si spočiatku po vypuknutí epidémie muselo pomôcť úplne samo a to vo všetkých smeroch.  Svet nebol na podobnú epidémiu, ktorá prerástla do pandémie vôbec pripravený a už vonkoncom nie Európska Únia. Za krátky čas šírenia sa nákazy, ktorá spôsobila pád Talianska na kolená, nebol k dispozícii žiaden krízový plán zo strany Európskej Únie. Je to predsa len zarážajúce, keďže každá krajina má svojich expertov, hygienikov, epidemiológov a virológov a v tretom tisícročí sa už po istých cyklicky sa  opakujúcich  epidémiách predsa očakávali ďalšie a nové. Teda teoreticky nič nečakané, ako potvrdili mnohí experti na pandémie.  No realita ukázala opak a práve skutočnosť, že toto nikto nebral v úvahu. Svet si bežal naďalej svoj rozbehnutý maratón a naštartovaný ekonomický rast a hlavne neúnavnú neustálu nadprodukciu všetkého možného, ktorá ho poháňala vpred nehľadiac na strany a zanechávajúc ho nepripravený. 

 

Zarážajúce bolo, že pomocnú ruku vystrašenému Taliansku, ako prvému štátu, ktorý do tohto boja s neznámym,  neviditeľným a záludným nepriateľom padol úplne nečakane,  spočiatku nepodala ani jedna okolitá krajina spojenej Európskej Únie.  Tento boj bol veľmi vysiľujúci pre samotný zdravotnícky personál a zakrátko sa stal vyčerpávajúci a nezvládajúci,  čo sa týka starostlivosti o nové prípady, ktoré narastali extrémnou  rýchlosťou a vyžadovali intenzívnu medicínsku opateru. Systém začal  kolabovať, nestačili kapacity ani tak vyspelého zdravotného systému Európy, akým Taliansko disponuje.  Medicínski pracovníci boli maximálne vyťažení každý deň, pracovali nepretržite na záchrane ľudských životov  a pritom vystavovali seba a svoje rodiny riziku novej nepoznanej nákazy, s ktorou sa svet iba oboznamoval. Postupne si vytvorili plán, ako sa nenakaziť a nenakaziť okolie, ako v  boji s chorobou postupovať a dávali rady zvyšku sveta. Na youtube nájdete množstvo talianskych videí z nemocníc, ako v tomto pandemickom boji doktori postupovali a vymieňali si rady s doktormi v ostatných krajinách.  Hashtagové heslá „andratuttobene“ a „celofaremo“ , všetko dopadne dobre a zvládneme to, sa stali hlavnými povzbudzujúcimi sloganmi medzi obyvateľstvom a šírili sa po sociálnych sieťach.

 

Na samotnom začiatku epidémie v Taliansku , ktorý naberal rýchlo na obrátkach sa ukázalo, že chýbajú potrebné ochranné pomôcky pre zdravotníckych pracovníkov, materiál, zdravotnícke pomôcky a prístroje na náročnú liečbu pre pacientov, nestačili kapacity,  chýbali nemocnice a  najmä pomocné odborné ruky. Neboli ochranné pomôcky ani pre bežné obyvateľstvo, nakoľko štát a nielen on, nebol na vzniknutú situáciu vôbec pripravený. No prvoradé však bolo ochrániť medicínsky personál, ktorý pracoval v prvej línii s nakazenými.

Najžalostnejšie bolo, že viacerí nakazení pacienti vyžadovali intenzívnu zdravotnú starostlivosť a napojenie na dýchacie prístroje následkom ochorenia Covid-19, ktoré neboli k dispozícii v požadovaných počtoch,  zatiaľčo ostatné štáty ich mali voľné a s nákazou sa nepotýkali. Všetky okolité štáty mali voči Taliansku náskok približne 2 týždne a viac. Človek žijúci v modernej Európe a svete by si myslel a očakával, že keď sa hrdíme termínom zjednotená Európska Únia, dalo  sa hádam urobiť viac.  Možno načas vypomôcť požičaním potrebných prístrojov medzi štátmi podľa potreby, no akosi všetci ostali tápať, čakať a sledovať danú situáciu v tejto krajine ako obarení. A pritom poukazovať prstom híkajúc s otvorenými ústami. Pomoc Taliansku prišla časom, no najskôr od samotnej Číny, pôvodcu nákazy, ktorá síce svet varovala, ale až riadne neskoro s istým ospravedlnením a sama sa s vírusom potýkala a potýka.

 

Postupne sa začali okolité štáty pripravovať na vlastnú záchranu a zvládanie situácie s týmto vírusom a nastal  celosvetový boj o medicínske ochranné prostriedky a nutné vybavenie, ktoré  odrazu každému štátu chýbali.  Vysvitlo, že Čína už koncom roku 2019 začala naopak dovážať všetko prepotrebné a stopla vývoz, pretože sa už s nákazou potýkala uvedomujúc si jej ohromnú silu a rýchlosť. Väčšina ostatného sveta pritom bola na ich dovoze závislá. Svet túto novú nečakanú pandémiu jednoducho nezvládol a zachoval sa nejednotne.  Ostatne sme toho boli všetci svedkami,  ale nech toto memento ostáva vryté do pamäti, aby sme sa tohto do budúcna vyvarovali.  Stagnácia a chaos, sebectvo a nesolidarita, takto možno charakterizovať toto prvotné temné obdobie prebiehajúceho zápasu  s vírusom, ktoré sa neskôr podarilo preklenúť a štáty sa predsa len spamätali, prebrali z prvotného šoku a začali konať. Dodatočne sa prejavila aj žiadaná potrebná solidarita. Do Talianska prišli aj iné formy pomoci od ostatných krajín.